Európa 2020


Dňa 3. marca 2010 zverejnila EK návrh stratégie Európa 2020, ktorú schválila Európska rada v marci 2010 a prijala na summite v júni 2010. Stratégia popisuje predchádzajúci vývoj a aktuálny stav v EÚ, dotýka sa svetovej krízy a opatrení na zmierňovanie jej dopadov, zdôrazňuje úlohu jednotného trhu, väzby na politiku súdržnosti a nástroje vonkajšej politiky. Upozorňuje na potrebu reformy finančného systému, nevyhnutnosť rozpočtovej konsolidácie a koordinácie v rámci hospodárskej a menovej únie.

Zdôrazňuje tiež potrebu posilnenia riadiaceho rámca a  v súlade s tým navrhuje architektúru stratégie: mala by spočívať jednak v tematickom prístupe a jednak v  cielenejšom dohľade nad členskými štátmi. Inštitucionálne bude stratégia Európa 2020 zakotvená v malom počte integrovaných usmernení, v ktorých sa spoja hlavné smery hospodárskych politík (od júla 2015 zmena Časť I integrovaných hlavných smerov hospodárskych politík stratégie Európa 2020  a usmernenia pre oblasť zamestnanosti. Prvkom riadenia budú aj politické odporúčania.
 
Stratégia ďalej popisuje úlohy zainteresovaných strán:
  • Európska rada by mala stratégiu usmerňovať. Popri ponechaní si práva na horizontálne sledovanie vykonávania programu Európa 2020 by sa Európska rada mohla na svojich zasadnutiach zamerať na vybrané témy a poskytovať usmernenia a nevyhnutné impulzy.
     
  • Rada ministrov by v príslušných formáciách pracovala na vykonávaní programu Európa 2020 a dosahovaní cieľov v oblastiach, za ktoré sú jednotlivé zloženia zodpovedné.
     
  • Európska komisia bude každoročne monitorovať situáciu na základe súboru ukazovateľov, bude vydávať ročné správy o plnení stratégie Európa 2020, v ktorých sa zameria na pokrok dosiahnutý pri plnení dohodnutých hlavných cieľov a posudzovať správy o jednotlivých krajinách a takisto aj programy stability a konvergenčné programy. Komisia bude v rámci tohto procesu predkladať politické odporúčania alebo napomenutia, ako aj navrhovať rôzne politiky zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie. Bude tiež predkladať osobitné hodnotenie pokroku dosiahnutého v eurozóne.
     
  • Európsky parlamentby mal zohrávať významnú úlohu  nielen ako spoluzákonodarca, ale aj ako hnacia sila procesu mobilizácie občanov a národných parlamentov.
     
  • Na partnerstve by sa mali podieľať aj všetky vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti a prispievať tak k vypracovaniu vnútroštátnych reformných programov, ako aj k ich vykonávaniu. Prostredníctvom otvorenia permanentného dialógu medzi rôznymi úrovňami verejnej správy sa priority Únie približujú občanom, čím sa posilňuje zodpovednosť, ktorá je nutná na realizáciu stratégie Európa 2020.
     
Do tohto procesu by mali byť užšie zapojené aj Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov. Výmena osvedčených postupov, referenčné porovnávanie a budovanie sietí, ktoré podporujú viaceré členské štáty – to všetko sa osvedčilo ako užitočný nástroj na posilňovanie zodpovednosti a dynamiky v súvislosti s potrebou reformy. Úspech novej stratégie bude preto bytostne závisieť na tom, do akej miery sa inštitúciám EÚ, členským štátom a regiónom podarí zrozumiteľne vysvetliť, prečo sú reformy potrebné a nevyhnutné, ak si chceme udržať našu kvalitu života a ochrániť naše sociálne modely, kde chcú Európa a členské štáty byť v horizonte do roka 2020, a akým spôsobom by podľa nich mali k spoločnému úsiliu prispieť občania, podnikateľské subjekty a organizácie, ktoré ich zastupujú.

Tematicky je stratégia postavená na 3 prioritách, 5 cieľoch a 7 hlavných iniciatívach.

3 priority stratégie Európa 2020
  1. Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii.
  2. Udržateľný rast: podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.
  3. Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť.
 
5 cieľov cieľov stratégie Európa 2020
  1. Miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20–64 rokov by sa mala zvýšiť zo súčasných 69 % na minimálne 75 %, vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšieho začlenenia migrantov medzi pracovnú silu(cieľ SR: 72 %). 
  2. Investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja (cieľ SR: 1 %, od NPR SR 2013 zvýšenie na 1,2 %).
  3. Zmena klímy a energetika: Znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z r. 1990 (alebo o 30 % za priaznivých podmienok) / zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 % / zvýšiť energetickú účinnosť minimálne o 20 % (cieľ SR: znížiť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS tak, aby nepresiahli úroveň z r. 2005 o viac ako 13 % / zvýšiť podiel energie z OZE na   hrubej konečnej spotrebe energie na 14 % / zvýšiť energetickú efektívnosť prostredníctvom úspory 11 % konečnej spotreby energie v porovnaní s priemernou spotrebou v r. 2001 – 2005).
  4. Vzdelávanie: znížiť mieru predčasného ukončenia  školskej  dochádzky zo súčasných 15 % na 10 % a zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo  veku 30– 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním z 31 % na min. 40 % (cieľ SR: 6 % a 40 %).
  5. Sociálna inklúzia: Vymaniť najmenej 20 miliónov obyvateľov EÚ z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (podiel Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín by sa mal znížiť o 25%, čím by sa viac ako 20 miliónov ľudí malo dostať nad hranicu chudoby), merané kombináciou ukazovateľov riziko chudoby + materiálna deprivácia + domácnosti s nízkou intenzitou práce (cieľ SR: 170 tisíc ľudí).
Národné ciele stratégie Európa 2020 pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 386/2010 dňa 9. júna 2010 k Návrhu pozície SR k národným cieľom stratégie Európa 2020.Následne  doplnené ciele SR (a v rámci „výskumu“ aj prehodnotené)  boli schválené uznesením vlády SR č. 806/2010 dňa 17. novembra 2010 k Národnému programu reforiem SR 2010, ktorý bol náčrtom programu pre ďalšie obdobie. Uznesením vlády SR č. 256/2011 dňa 20. apríla 2011 bol schválený prvý komplexný národný program reforiem v rámci stratégie Európa 2020, v ktorom boli spresnené aj národné ciele (teda sú aktuálne finálnou verziou cieľov SR a takto ich uvádzame aj vyššie v texte pri jednotlivých cieľoch).
 
7 iniciatív stratégie Európa 2020 
  1.  „Inovácia v Únii“na zlepšenie rámcových podmienok a prístupu k financovaniu výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť, aby inovatívne myšlienky viedli k vytvoreniu produktov a služieb, ktoré zabezpečia rast a pracovné miesta (oznámenie Európskej komisie COM(2010) 546 / KOM(2010)546  z 6.10.2010). 
  2.  „Mládež v pohybe“na zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a uľahčenie vstupu mladých ľudí na trh práce (oznámenie Komisie COM (2010) 478 / KOM(2010) 478 z 15.9.2010).
  3. „Digitálny program pre Európu“na urýchlenie zavedenia vysokorýchlostného internetu a čerpanie výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh pre domácnosti a podniky (oznámenie Komisie COM(2010) 245  z 19.5.2010).
  4.  „Európa efektívne využívajúca zdroje“na podporu oddelenia hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu odvetvia dopravy a podporu energetickej účinnosti (oznámenie Komisie COM (2011) 21 / KOM (2011) 21 z 26. 1. 2011).
  5. „Priemyselná politika vo veku globalizácie“na zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky, a na podporu rozvoja pevnej a udržateľnej priemyselnej základne, ktorá bude konkurencieschopná vo svetovom rozsahu (oznámenie Komisie COM(2010) 614 / KOM (2010) 614 z 27.10.2010).
  6. „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“na modernizovanie trhov práce a posilnenie postavenia ľudí podporovaním rozvíjania ich zručností počas celého ich života s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a lepšie zosúladiť ponuku na trhu práce s dopytom, vrátane pracovnej mobility (oznámenie Komisie COM (2010) 682 z 23.11.2010).
  7. „Európska platforma na boj proti chudobe“na zabezpečenie sociálnej a územnej súdržnosti, aby všetci mohli využívať výhody plynúce z rastu a zamestnanosti a aby ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení mali možnosť žiť dôstojný život a aktívne sa podieľať na živote spoločnosti (oznámenie Komisie COM(2010) 758 z 15.12.2010).

Nový systém správy ekonomických záležitostí EÚ
 
je založený na troch hlavných pilieroch: 

  1. posilnený hospodársky program s prísnejším dohľadom EÚ: dohodnuté politické priority a ciele, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020; dodatočné záväzky členských štátov prijaté v rámci Paktu Euro Plus; prísnejší dohľad nad hospodárskymi a fiškálnymi politikami EÚ v rámci Paktu stability a rastu; nové nástroje určené na riešenie makroekonomických nerovnováh a novú pracovnú metódu – európsky semester – zameranú na každoročné hodnotenie hospodárskych a rozpočtových priorít v tom istom čase.

     
  2. opatrenia na zabezpečenie stability eurozóny:  EÚ v roku 2010 reagovala na dlhovú krízu založenie dočasných podporných mechanizmov pre členské štáty, ktoré v roku 2013 nahradí trvalý Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). Tieto podporné opatrenia sú podmienené dôslednou fiškálnou konsolidáciou a reformnými programami a sú vyvinuté v úzkej spolupráci s Medzinárodným menovým fondom.
     
  3. opatrenia na zlepšenie stavu finančného sektora: nové pravidlá a nové agentúry, ktorých cieľom je včasná prevencia problémov, ako aj riadna regulácia a dohľad nad všetkými finančnými subjektmi.
28